Choď na obsah Choď na menu
 


Šmuklovia sú veľmi odsudzovaní a to nielen okolím, ale najsmutnejšie je, že aj vlastnou rodinou. Rodičia šmukla a ostatní príslišníci rodiny to považujú za akési prekliatie rodiny. Hanbia sa za toto dieťa a často ho skrývajú pred svetom. Tvrdia, že je veľmi choré a nepúšťajú ho medzi ľudí. Držia ho doma medzi štyrmi stenami, aby ho nikto nikdy neuzrel. Boja sa, že ak sa o tom niekto dozvie, budú ich považovať za nečistý rod alebo nebudú si ich vážiť, prestanú byť zaujímavými alebo že ich vyhodia z práce, pozerajú sa iba na to, ako ich bude brať spoločnosť. Obávajú sa úplného vylúčenia ich rodiny zo spoločnosti práve kvôli šmuklovi. V skutočnosti šmukel je zdravý človek ako každý iný a sám za to nemôže. Je veľmi smutné, že rodina pozerá na všetko dookola akékoľvek iné veci sú jej prednejšie ako vlastné dieťa. Nepozerajú na úbohý život dieťaťa, ktoré sa musí trápiť navždy zavreté doma a nesmie sa s nikým stýkať, mať priateľov a neskôr rodinu. Takéto trápenie dieťaťa sa nakoniec končí smrťou vo veku od 9 do 12 rokov pretože taký psychický nápor neznesie ani dospelý človek, psychicky stabilný a nie to malé dieťa. Mne osobne je šmuklov veľmi ľúto, teda takýchto odvrhovaných, ktorí sa považujú za špinenie rodu, za niečo nečisté. Samozrejme, že každého rodiča zabolí, keď sa m narodí dieťa šmukel, ale to nie je dôvod na takéto správanie. Žiaľ vo väčšine prípadov je to tak.