ROLLRIGHTSKÉ KAMENE
K súboru zvláštne pokrútených a zakrivených Rollrightských kameňov, nachádzajúcich sa severozápadne od Oxfordu sa viaže veľa ľudových rozprávaní:
Tadiaľto sa kedysi uberal so svojím vojskom bezvýznamný kráľ. Stretol čarodejnicu, ktorá mu povedala, že ak samu podarí dôjsť iba siedmimi krokmi na miesto, odkiaľ možno dovidieť dedinu Long Compton, stane sa kráľom Anglicka. Kráľ to skúsil a skoby zázrakom sa pred ním vztýčil vŕšok a výhľad mu zakryl. Čarodjnica všetkých mužov zaklialana kamene a sama sa premenila na strom.
A ak teraz niekto zatne do stromu v čase kvitnutia, vystrekne naňho krv a Kamenný kráľ tam obráti hlavu.
Archeológovia v osemdesiatych rokoch zistili, že pod prirodzeným návrším, ktoré bráni vo výhľade na Long Compton, sa ukrýva prehistorická pohrebná mohyla. Celé stáročia ľudia tvrdili, že kamene prehistorických pamiatok majú čarovné vlastnosti a schopnosť liečiť, meniť miesto, ba dokonca dávať elektrické údery. Týmto sa potvrdila magickosť miesta a je tu aj skúsenosť: Keď sa roku 1980 jedného z Rollrightských kameňov dotkla L. Chapmanová, „ruka a plece“ –ako neskôr uviedla- „jej začali tŕpnuť a mala pocit, akoby ju niekto odstrkoval“
Rollrightské kamene skúmala i skupina Britov, ktorí sa v rámci svojich dlhoročných výskumov zameriavajú na výskyt zvláštnych energetických úkazov na miestach prehistorických pamiatok. Výskumníci v Rollrighte zistili, že niektoré kamene vyžarujú slabý magnetizmus, ktorý sa dá odhaliť len pomocou špeciálnych kúziel. V januári 1989 muklovskí výskumníci pomocou muklovských vynálezov zistili, že pás, ktorý je asi v metrovej hĺbke obopínal jeden z kameňov, vydáva signál 37 kilohertzov (37 000 kmitov za sekundu), ten však mizne rovnako záhadne ako sa objavuje.
Staré kamenné stavby sa po celom svete nachádzajú často v blízkosti porúch zemského povrchu, kde sa môžu vyskytovať elektrické, magnetické a gravitačné anomálie – na takých miestach sa častokrát zjavujú tajomné svetelné gule, či lúče
.STONEHENGE
Na Salisburskej planine v južnom Anglicku stojí Stonehenge. Patrí k prehistorickým pamiatkam, nad ktorími sa človeku najviac tají dych. Bádatelia sa stáročia márne dohadovali, aký má tento súbor z kameňov pôvod a zmysel, a dnes archeológovia usudzujú, že vznikol v troch hlavných etapách. Pôvodný Stonehenge tvoril ohradený kruhový násyp obohnaný priekopou, ktorá slúžila ako pohrebisko. Jej vonkajší okruh tvorilo päťdesiat šesť plytkých pohrebných jám pomenovaných po znalcovi Johnovi Aubreym, ktorý žil v sedemnástom storočí a ako prvý na ne upozornil. Severovýchodne od vrcholu stál obrovský sedem metrov vysoký Pätný kameň. V druhej etape výstavby pribudli kamene lemujúce prístupovú cestu k Pätnému kameňu. Vznikli dva druhy tvorené spolu osemdesiatimi veľkými kvádrami šedomodrého pieskovca. Kvádre dopravili pravdepodobne z vrchov Preseli Hills v južnom Walese, asi 230 km od stavby. V poslednej stavebnej etape boli pieskovcové kamene premiešané a nahradené kruhom tridsiatich tzv. trilitov, útvarov pozostávajúcich z dvoch kolmo vztýčených kvádrov spojených vodorovným prekladom. Vo vnútri tohto kruhu sa nachádza ešte päť stojacich trilitov usporiadaných do tvaru podkovy.
Teraz je už Stonehenge dosť zruinovaný, ale keď vezmeme do úvahy to, že aký je starý, tak je v dosť zachovalom stave....
Význam Stonehenge: Vedci si uvedomili, že usporiadanie kameňov má vzťah k fázam slnečného a mesačného cyklu a že stavba mohla plniť astronomickú funkciu. Sir Norman Lockyer povedal, že os stavby smeruje na miesto, kde vychádza slnko v deň letného slnovratu. Neskôr urobil C.A. Newman výpočty astronomických dráh, ktoré mali vzťah k jednotlivým častiam Stonehenge. Potom Gerald Hawkins, britský astronóm, zistil, že umiestnenie kameňov aj Aubreyho jám súhlasí s hlavnými dátumami mesačného aj slnečného kalendára. Hawkins dospel k záveru, že Stonehenge nebol len observatóriom, ale aj počítadlom, ktorým sa dalo predpovedať zatmenie. Vedecké bádanie skúmajúce Stonehenge pokračuje, toto miesto však aj naďalej halí opar ľudových povestí. Podľa miestnej legendy majú obrovské modrosivé balvany magickú liečivú silu a preniesol ich sem pomocou kúziel Merlin, dvorný mág kráľa Artuša. Pätný kameň je zasa súčasťou legendy o tom, ako raz diabol našiel medzi kameňmi ukrývajúceho sa mnícha. Skôr ako sa nešťastníkovi podarilo ujsť, diabol doňho hodil obrovský balvan, ktorý mu prikoval pätu na miesto. Stonehenge ľudia dlho spájali so starodávnymi keltskými kňazmi, druidmi, hoci odborníci akúkoľvek súvislosť vylučujú. Moderní druidi do roku 1985 sa schádzali v Stonehenge každý jún, aby oslávili letný slnovrat. No potom úrady z obavy, že by sa nádherným kameňom, ktorých tajomstvo doteraz čaká na svoje úplné rozlúštenie, mohlo niečo stať, slávnosť zakázali.